top of page
  • festival OSTRAVAR

Tohle je antropologie i sociologie. Tohle je divadlo!

Venuše v kožichu / Divadlo Petra Bezruče


Inscenácia Venuše v kožichu v Divadle Petra Bezruče pozýva k dialógu a zážitku na viacerých úrovniach. V prvom rade pomáha recipientovi sa fokusovať na videné scénografický a svetelný plán. Funguje v jednoduchých líniách. Výpravu inscenácie zahŕňa jedna miestnosť a nevyhnutné rekvizity. Nachádzame sa v Thomasovom ateliéri a východisková situácia je jasná: nepodarený casting na postavu Wandy von Dunajewskej, hlavnej ženskej predstaviteľky knižnej predlohy i divadelnej adaptácie s názvom Venuše v kožichu. Línia svetelného plánu inscenácie sa nesie v jednoduchej schéme dvoch fáz - pracovné svetlo a tzv. divadelné, ktoré ovláda herečka. Hudobná zložka inscenácie funguje v minimalistických vstupoch v momentoch emočného vypätia, no skôr viac dotvára celkovú atmosféru inscenácie vo forme zvuku (stupňujúcej sa) búrky.

Tento základný opis východiskovej situácie je dôležitý práve kvôli onej jednoduchosti a voľbe prirodzeného prostredia, ktoré pôsobí ako podklad pre jednotlivé výjavy a necháva tak vyznieť akúkoľvek akciu v priestore. Inak povedané, nebráni prúdiacej energii.




Text, ktorý napísal v roku 2010 David Ives sa prvého decembra roku 2022 zdá byť rovnako, ak nie ešte viac pálčivým, mrazivým, osobným a angažovaným. Angažovaným nie(len) na úrovni socio-politickej, ale hlavne ľudskej. Pojednáva o vnútorných poryvoch každého človeka bez ohľadu na pohlavie, nenaplnených túžbach, rodovej, vzťahovej či sociálnej rovnosti, vrodenej či získanej dominancii a submisivite no aj manipulácii a akejsi večnej podstate, ktorá zostáva nemenná. Osobným stanoviskom recenzentky je, že autorovi nemožno uprieť remeselné majstrovstvo, vďaka ktorému text pomáha hercom udržať temporytmus, napätie, výborne nesie témy a variácie, ako aj ponúka mnoho možností v rámci stvárnenia a vývoja charakterov. Keďže sa na javisku stretávajú de facto štyri postavy - herečka Vanda a režisér/dramatik Thomas a Wanda a Severin - a to formou prehrávania si divadelných výstupov z rovnomennej hry Venuše v kožichu, ponúka už samotný Ives kľúč k inscenovaniu, a to divadlo na divadle. Herci majú vďaka tejto forme možnosť na ostré strihy, výrazné skoky v emóciách, ako aj možnosť nadhľadu a odstupu ako od témy, tak postáv samotných. Úspešné striedanie charakterov, situácií a polôh je práve v tomto diele podmienené sústredenou a vedomou prácou hlavne v začiatočných fázach skúšobného procesu. V prípade práce režiséra Jiřího Pokorného a dramaturgičky Anny Smrčkovej môže recipient pozorovať mimoriadne dobre zvládnuté vedenie hereckého ansámblu, a to práve v súvislosti s prípravou a analýzou dramatickej látky. Herec Lukáš Melník a herečka Markéta Haroková spolupracujú, premýšľajú, komunikujú a rozumejú. V pozadí je dokonca badateľný postoj a zástoj samotných protagonistov, čo znamená ako zvládnutie remesla, tak predmetnej témy.


Celá inscenácia Venuše v kožichu sa nesie v duchu čistého činoherného princípu divadelnej práce a tento názor autorka recenzie vyslovuje bez akéhokoľvek pejoratívneho či škatuľkového podtónu.

Ona čistota spočíva vo veľmi jasnej nastavenom jazyku, komunikačných prostriedkov i výrazovej jednotnosti hereckého prejavu. V neposlednom rade je dôležité podčiarknuť a oceniť, že inscenačný tím funguje v napĺňaní režijno-dramaturgického konceptu v zhode. Či už za to môže ľudské porozumenie alebo miera profesionality na všetkých frontoch.

Hoci gro inscenácie osciluje medzi večnou stereotypizáciou, definovaním ženského pohlavia ako objektu sexuálnej či inej intencie a nachádzaním mužskej dominancie i v jej slabosti, vo výsledku nie je bezručská Venuše v kožichu dielom sexistickým ani feministickým. Je sondou do ľudského vnútra prežraného pocitom menejcennosti, úzkosťou, hnevom a traumami. A takéto vnútro nepozná konkrétny čas, dobu ani pohlavie.


To, prečo hra Davida Ivesa pôsobí v dnešný deň tak aktuálne a prečo tak dobre funguje v podaní Divadla Petra Bezruče, nie je teda dobová tendenčnosť, ale zručná režijno-dramaturgicko-herecká práca a schopnosť rozozvučiť hranu v každom divákovi, ktorý počúva, spolupracuje, komunikuje a snaží sa porozumieť.


Hana Launerová

66 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše
bottom of page